Na olympijských hrách v Pekingu Juraj Slafkovský naplno zažiaril po tom, čo ho tréner Craig Ramsay vytiahol do prvého útoku k skúsenej a zohratej dvojici Peter Cehlárik - Marek Hrivík. Stal sa najlepším strelcom a najužitočnejším hráčom turnaja a výrazným spôsobom sa podieľal na zisku historického olympijského bronzu.
Aj na majstrovstvách sveta v Česku sa rozhodol Ramsay vložiť dôveru do rúk spomínanému trojlístku v zložení Slafkovský - Hrivík - Cehlárik. No ich súhra a spolupráca nefungovala. Hrivík mal bilanciu 2+2, Cehlárik 3+1 a Slafkovský 0+8.
Slafkovský patril medzi najlepších nahrávačov a tvorcov hry na turnaji. V zámorí písali o tom, že keby mal po svojom boku spoluhráčov z prvého útoku Montrealu Colea Caufielda a Nicka Suzukiho, tak jeho šance by rozhodne premieňali lepšie ako Cehlárik s Hrivíkom.
Spolupráca v prvom útoku evidentne viazla a viacerí experti volali po zmene. K tej sa tréner Craig Ramsay neodhodlal, pravdepodobne preto, že ostatné tri útočné formácie fungovali výborne. Branko Radivojevič napríklad uviedol, že realizačný tím mohol skúsiť Martina Pospíšila namiesto Mareka Hrivíka na pozícii centra prvého útoku. Pospíšilova spolupráca so Slafkovským v pár striedaniach proti Švédsku vyzerala zaujímavo. Škoda len, že potom sa zranil...
Peter Cehlárik v rozhovore pre TVNOVINY.sk hovoril aj o dôvodoch, prečo to v prvom útoku nefungovalo podľa predstáv. Jednou z hlavných príčin bola podľa neho zlá hra bez puku. "Ak som náš útok kritizoval, tak opäť najmä v hre s „prázdnymi
hokejkami", pretože sme občas smerom dopredu príliš tlačili na pílu,
silou-mocou chceli čosi vymyslieť, strácali puky a potom inkasovali."
Samotný Cehlárik spätne hovorí o tom, že na MS videl priestor na zmenu zloženia prvého útoku. "Čo sa týka prekopania, v úvodných stretnutiach nám tréneri dali
trochu viac priestoru, predsa len, zvyšné formácie hrali výborný hokej,
takže ich nechceli úplne rozrýpať a meniť víťaznú zostavu. No myslím,
že priestor na to, aby sme skúsili nejakú zmenu, bol, pretože naša súhra
s Marekom a Jurom v útočnom pásme nebola celkom ideálna. Často sme
všetci traja mysleli na to isté, no vyplýva to i z pozícií, aké
zastávame v kluboch. Sme podobné typy."
Veľkou témou počas šampionátu v Česku boli aj mimohokejové prejavy Juraja Slafkovského. Branko Radivojevič a Boris Valábik ho kritizovali za reč tela, za prílišné prejavy frustrácie, krútenie hlavou, rozhadzovanie rukami, kritika rozhodcov a podobne. "Ja nie som ten, kto má hodnotiť jeho sebaprezentovanie. No
Juraj svoju koncentráciu sústredí len na hokej, chce byť vo všetkom
perfektný, a keď niekedy nehrá podľa svojich predstáv, môže navonok
pôsobiť frustrovane. Ale plynie to iba z toho, že chce stále viac," pomenoval Cehlárik, z čoho pramenila frustrácia Slafkovského.