Tím bol postavený okolo troch hviezd: Maria Lemieuxa, mladučkého Jaromíra Jágra a brankára Toma Barrassa. Príbeh "Super Mária” Lemieua poznáme. Za Pens odohral dlhočizných 17 sezón až sa stal nakoniec spolumajiteľom klubu. V ich drese nazbieral najviac bodov. Jágr za Pittsburg odohral "iba” 10 sezón a potom kluby striedal. Brankár Barrasso bol v sezóne 1991 pokojná skala, ktorú trochu trápili zranenia.
Treba spomenúť štvrtý pilier: trénera Jazveca Johnsona. Ako tréner predtým pripravil na Stanley Cup tím Calgary Flames (keď ho vyhrali, Johnson bol práve prezidentom amerického hokeja). Sľúbil, že aj do Pittsburgu prinesie Stanley Cup. Slovo dodržal. Na čele Pens stál iba jedinú sezónu. Objavili mu rakovinu na mozgu, nad ktorou už nevyhral. Nestihol ani odkoučovať Kanadský pohár za reprezentáciu, na čo mal ako najlepší tréner NHL právo.
Český chlapec za Veľkou mlákou
Ako sa stalo, že sa v Pittsburgu ocitol mladík s dekou na hlave Jaromír Jágr? Dovtedy mohli československí hokejisti hrať v zahraničí iba po tridsiatke. A skôr v Nemecku, lebo v ceste do Ameriky stála obrovská bariéra.
Jágr bol náš prvý legálne draftovaný mladík v NHL. V Československu platil za supertalent, s dospelými hrával od šestnástich. Mal obrovské stehná, základ hokejistu, čo sa chce presadiť v NHL. Denne robil tisíce drepov a pomáhal otcovi na statku. Peter Šťastný ho lanáril do Quebecu, ale nakoniec československí hráči museli do historicky prvého draftu. Quebecu pomaly zapadala hviezda.Väčšia polovica z československých nováčikov sa napokon presadila.
Jágr mal nielen zvláštny zjav, ale aj zábavný prízvuk. Niekto mu kúpil hru Scrabble, aby si zlepšil angličtinu. Klub mu "zabezpečil” českého spoluhráča – veterána Hrdinu z Calgary. Aby sa chlapec v Amerike nestratil. Hrdina naozaj pomohl Jágrovi adaptovať sa na severoamerické podmienky. Lemieux Jágra povzbudil: "Neboj sa, ja som na začiatku tiež nevedel ani slovo po anglicky”. Jágr na drese nosil číslo 68 na pamiatku starého otca, ktorý v tomto roku zahynul.
Nečakaní súperi
Spočiatku to na Stanley Cup nevyzeralo. Pittsburg Penguins odohrali základnú časť zhruba v strede tímov. Vo vyraďovacích bojoch narazil postupne na New Jersey Devils, Washington Capitals (s nimi potom hrávali vo vyraďovačkách často) a Boston Bruins. Ukázalo sa, že tím, ktorý chce vyhrať, musí často vyrovnávať z nepriaznivého skóre.
Vo finále čakal na Pens najnepravdepodobnejší súper – Minnesota North Stars, klub, ktorý sa potácal v nižšej časti tabuľky. Základnú časť ukončil na 15. mieste a v NHL už nemal dlho pobudnúť. Minnesota si zo základu priniesla viac prehier ako víťazstiev a negatívne skóre. Ale na ceste do finále vyradila dva papierovo najsilnejšie tímy. Za stavu 2 : 1 na zápasy pre Minnesotu už plánovali veľké slávnosti (navyše, Pens sa zranil brankár).
Pittsburg zmobilizoval sily, utesnil modrú čiaru a naštartoval gólostroj.
Na posledný zápas do Minnesoty cestoval už aj Stanley Cup. Penguins sfúkli Severné hviezdy 8 : 0. Posledný zápas bol exhibícia. Stávkové kancelárie kolabovali, pravda, tie za oceánom, u nás niečo podobné ešte len vznikalo, športové tipy či slovenské kasína sa po revolúcii nachádzali ešte v legislatívnom vákuu. Najužitočnejším hráčom zápasu (MPV) sa stal Lemieux. Jágr sa stal najmladším hráčom v histórii, ktorý dal gól vo finále. Mal 19 rokov.
Pittsburg dokázal ďalšiu sezónu víťazstvo v NHL obhájiť. To už Jágr pomaly preberal vodcovstvo v klube, lebo Supermário býval zranený. Gól do siete Black Hawks na tomto videu je považovaný za najlepší gól sezóny 1992 – vidíme v ňom Jágrove krátke kľučky, ktorými sa preslávil, aj to ako súperovu päťku na ceste do siete jednoducho odignoroval.
